Časovanie alebo konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie koncovkou alebo použitím pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako je osoba, číslo čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú na dej alebo stav ktorý sloveso popisuje. Podľa spôsobu časovania sa slovesá rozdeľujú do rôznych tried - množín (v latinčine konjugácií), ktoré majú svoje vzory, podľa ktorých sa časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. robiť, robím) a zložené (napr. robil som, budem robiť).
Celkovo má angličtina 12 základných časov. Avšak v bežnom rozhovore s pravým Angličanom alebo Američanom sa so všetkými ani nestretnete.
Podmieňovací spôsob (Conditional)
nepravidelného slovesa [breed]
Podmieňovací spôsob (kondicionál), je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje podmienenie uskutočnenia určitého deja alebo stavu istými okolnosťami. Kondicionál sa tiež používa na zdvorilé vyjadrenie žiadosti (mohli by ste mi, prosím, povedať...?).
Prítomný kondicionál sa v angličtine tvorí pomocným slovom would a slovesom v základnom tvare (infinitíve).
Pri tvorbe minulého kondicionálu sa používa minulý infinitív, t.j. konštrukcia would have + príčastie trpné. V angličtine je potrebné rozlišovať medzi minulým a prítomným kondicionálom.
Konjuktív (z neskoro latinského modus coniuctivus), v preklade spôsob slúžiaci na vetnú väzbu ( z lat. conjugere – spájať) alebo v angličtine subjunktiv.
Konjunktívje slovesný spôsob vyjadrujúci podmienený alebo hypotetický dej. Vyjadruje možné, pravdepodobné, hypotetické, želané, obávané alebo potrebné akcie (slúžiace k vyjadreniu vzťahu hovoriaceho k deju). Akcií, ktoré sa nemusia stať v žiadnom časovom bode. Konjunktív označuje hlavne subjektívnosť, pochybnosti či neistotu oznámenia.
Rozkazovací spôsob (Imperatív)
nepravidelného slovesa [breed]
Rozkazovací spôsob – imperatív (z latinského imperatívus), je slovesný spôsob vyjadrujúci rozkaz, požiadavku alebo zákaz. Použitie rozkazovacieho spôsobu môže často znieť hrubo a nezdvorilo. Preto býva rozkaz opisovaný zdvorilejšie použitím iného spôsobu.
Vo väčšine jazykov sa rozkazovací spôsob používa predovšetkým v 2. osobe, na ktorú sa hovoriaci obracia. V písanej forme sa výpovede obsahujúce rozkazovací spôsob zakončujú:
výkričníkom, ak ide o kategorickú požiadavku (Okamžite odíď!)
v ostatných prípadoch bodkou, ak ide o zdvorilú požiadavku (Prosím, otvor okno.)
V angličtine sa rozkazovací spôsob 2. osoby jednotného i množného čísla zhoduje s infinitívom (bez častice to):
(to) do = robiť, do! = rob, robte!
v iných osobách sa opisuje väzbou so slovesom let (nechať) a predmetovým pádom osobného zámena, najčastejšie v 1. osobe množného čísla:
