Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
decke ab
du
deckest ab
er/sie/es
decke ab
wir
decken ab
ihr
decket ab
sie/Sie
decken ab
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe abgedeckt
du
habest abgedeckt
er/sie/es
habe abgedeckt
wir
haben abgedeckt
ihr
habet abgedeckt
sie/Sie
haben abgedeckt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde abdecken
du
werdest abdecken
er/sie/es
werde abdecken
wir
werden abdecken
ihr
werdet abdecken
sie/Sie
werden abdecken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde abgedeckt haben
du
werdest abgedeckt haben
er/sie/es
werde abgedeckt haben
wir
werden abgedeckt haben
ihr
werdet abgedeckt haben
sie/Sie
werden abgedeckt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
deckte ab
du
decktest ab
er/sie/es
deckte ab
wir
deckten ab
ihr
decktet ab
sie/Sie
deckten ab
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte abgedeckt
du
hättest abgedeckt
er/sie/es
hätte abgedeckt
wir
hätten abgedeckt
ihr
hättet abgedeckt
sie/Sie
hätten abgedeckt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde abdecken
du
würdest abdecken
er/sie/es
würde abdecken
wir
würden abdecken
ihr
würdet abdecken
sie/Sie
würden abdecken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde abgedeckt haben
du
würdest abgedeckt haben
er/sie/es
würde abgedeckt haben
wir
würden abgedeckt haben
ihr
würdet abgedeckt haben
sie/Sie
würden abgedeckt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [abdecken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
