Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
fange ab
du
fangest ab
er/sie/es
fange ab
wir
fangen ab
ihr
fanget ab
sie/Sie
fangen ab
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe abgefangen
du
habest abgefangen
er/sie/es
habe abgefangen
wir
haben abgefangen
ihr
habet abgefangen
sie/Sie
haben abgefangen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde abfangen
du
werdest abfangen
er/sie/es
werde abfangen
wir
werden abfangen
ihr
werdet abfangen
sie/Sie
werden abfangen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde abgefangen haben
du
werdest abgefangen haben
er/sie/es
werde abgefangen haben
wir
werden abgefangen haben
ihr
werdet abgefangen haben
sie/Sie
werden abgefangen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
finge ab
du
fingest ab
er/sie/es
finge ab
wir
fingen ab
ihr
finget ab
sie/Sie
fingen ab
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte abgefangen
du
hättest abgefangen
er/sie/es
hätte abgefangen
wir
hätten abgefangen
ihr
hättet abgefangen
sie/Sie
hätten abgefangen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde abfangen
du
würdest abfangen
er/sie/es
würde abfangen
wir
würden abfangen
ihr
würdet abfangen
sie/Sie
würden abfangen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde abgefangen haben
du
würdest abgefangen haben
er/sie/es
würde abgefangen haben
wir
würden abgefangen haben
ihr
würdet abgefangen haben
sie/Sie
würden abgefangen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [abfangen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
