Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
führe ab
du
führest ab
er/sie/es
führe ab
wir
führen ab
ihr
führet ab
sie/Sie
führen ab
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe abgeführt
du
habest abgeführt
er/sie/es
habe abgeführt
wir
haben abgeführt
ihr
habet abgeführt
sie/Sie
haben abgeführt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde abführen
du
werdest abführen
er/sie/es
werde abführen
wir
werden abführen
ihr
werdet abführen
sie/Sie
werden abführen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde abgeführt haben
du
werdest abgeführt haben
er/sie/es
werde abgeführt haben
wir
werden abgeführt haben
ihr
werdet abgeführt haben
sie/Sie
werden abgeführt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
führte ab
du
führtest ab
er/sie/es
führte ab
wir
führten ab
ihr
führtet ab
sie/Sie
führten ab
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte abgeführt
du
hättest abgeführt
er/sie/es
hätte abgeführt
wir
hätten abgeführt
ihr
hättet abgeführt
sie/Sie
hätten abgeführt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde abführen
du
würdest abführen
er/sie/es
würde abführen
wir
würden abführen
ihr
würdet abführen
sie/Sie
würden abführen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde abgeführt haben
du
würdest abgeführt haben
er/sie/es
würde abgeführt haben
wir
würden abgeführt haben
ihr
würdet abgeführt haben
sie/Sie
würden abgeführt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [abführen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.