Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
gebe ab
du
gebest ab
er/sie/es
gebe ab
wir
geben ab
ihr
gebet ab
sie/Sie
geben ab
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe abgegeben
du
habest abgegeben
er/sie/es
habe abgegeben
wir
haben abgegeben
ihr
habet abgegeben
sie/Sie
haben abgegeben
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde abgeben
du
werdest abgeben
er/sie/es
werde abgeben
wir
werden abgeben
ihr
werdet abgeben
sie/Sie
werden abgeben
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde abgegeben haben
du
werdest abgegeben haben
er/sie/es
werde abgegeben haben
wir
werden abgegeben haben
ihr
werdet abgegeben haben
sie/Sie
werden abgegeben haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
gäbe ab
du
gäbest ab
er/sie/es
gäbe ab
wir
gäben ab
ihr
gäbet ab
sie/Sie
gäben ab
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte abgegeben
du
hättest abgegeben
er/sie/es
hätte abgegeben
wir
hätten abgegeben
ihr
hättet abgegeben
sie/Sie
hätten abgegeben
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde abgeben
du
würdest abgeben
er/sie/es
würde abgeben
wir
würden abgeben
ihr
würdet abgeben
sie/Sie
würden abgeben
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde abgegeben haben
du
würdest abgegeben haben
er/sie/es
würde abgegeben haben
wir
würden abgegeben haben
ihr
würdet abgegeben haben
sie/Sie
würden abgegeben haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [abgeben]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
