Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
taste ab
du
tastest ab
er/sie/es
taste ab
wir
tasten ab
ihr
tastet ab
sie/Sie
tasten ab
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe abgetastet
du
habest abgetastet
er/sie/es
habe abgetastet
wir
haben abgetastet
ihr
habet abgetastet
sie/Sie
haben abgetastet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde abtasten
du
werdest abtasten
er/sie/es
werde abtasten
wir
werden abtasten
ihr
werdet abtasten
sie/Sie
werden abtasten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde abgetastet haben
du
werdest abgetastet haben
er/sie/es
werde abgetastet haben
wir
werden abgetastet haben
ihr
werdet abgetastet haben
sie/Sie
werden abgetastet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
tastete ab
du
tastetest ab
er/sie/es
tastete ab
wir
tasteten ab
ihr
tastetet ab
sie/Sie
tasteten ab
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte abgetastet
du
hättest abgetastet
er/sie/es
hätte abgetastet
wir
hätten abgetastet
ihr
hättet abgetastet
sie/Sie
hätten abgetastet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde abtasten
du
würdest abtasten
er/sie/es
würde abtasten
wir
würden abtasten
ihr
würdet abtasten
sie/Sie
würden abtasten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde abgetastet haben
du
würdest abgetastet haben
er/sie/es
würde abgetastet haben
wir
würden abgetastet haben
ihr
würdet abgetastet haben
sie/Sie
würden abgetastet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [abtasten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
