Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
agiere
du
agierest
er/sie/es
agiere
wir
agieren
ihr
agieret
sie/Sie
agieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe agiert
du
habest agiert
er/sie/es
habe agiert
wir
haben agiert
ihr
habet agiert
sie/Sie
haben agiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde agieren
du
werdest agieren
er/sie/es
werde agieren
wir
werden agieren
ihr
werdet agieren
sie/Sie
werden agieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde agiert haben
du
werdest agiert haben
er/sie/es
werde agiert haben
wir
werden agiert haben
ihr
werdet agiert haben
sie/Sie
werden agiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
agierte
du
agiertest
er/sie/es
agierte
wir
agierten
ihr
agiertet
sie/Sie
agierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte agiert
du
hättest agiert
er/sie/es
hätte agiert
wir
hätten agiert
ihr
hättet agiert
sie/Sie
hätten agiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde agieren
du
würdest agieren
er/sie/es
würde agieren
wir
würden agieren
ihr
würdet agieren
sie/Sie
würden agieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde agiert haben
du
würdest agiert haben
er/sie/es
würde agiert haben
wir
würden agiert haben
ihr
würdet agiert haben
sie/Sie
würden agiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [agieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
