Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
aktiviere
du
aktivierest
er/sie/es
aktiviere
wir
aktivieren
ihr
aktivieret
sie/Sie
aktivieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe aktiviert
du
habest aktiviert
er/sie/es
habe aktiviert
wir
haben aktiviert
ihr
habet aktiviert
sie/Sie
haben aktiviert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde aktivieren
du
werdest aktivieren
er/sie/es
werde aktivieren
wir
werden aktivieren
ihr
werdet aktivieren
sie/Sie
werden aktivieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde aktiviert haben
du
werdest aktiviert haben
er/sie/es
werde aktiviert haben
wir
werden aktiviert haben
ihr
werdet aktiviert haben
sie/Sie
werden aktiviert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
aktivierte
du
aktiviertest
er/sie/es
aktivierte
wir
aktivierten
ihr
aktiviertet
sie/Sie
aktivierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte aktiviert
du
hättest aktiviert
er/sie/es
hätte aktiviert
wir
hätten aktiviert
ihr
hättet aktiviert
sie/Sie
hätten aktiviert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde aktivieren
du
würdest aktivieren
er/sie/es
würde aktivieren
wir
würden aktivieren
ihr
würdet aktivieren
sie/Sie
würden aktivieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde aktiviert haben
du
würdest aktiviert haben
er/sie/es
würde aktiviert haben
wir
würden aktiviert haben
ihr
würdet aktiviert haben
sie/Sie
würden aktiviert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [aktivieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
