Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
animiere
du
animierest
er/sie/es
animiere
wir
animieren
ihr
animieret
sie/Sie
animieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe animiert
du
habest animiert
er/sie/es
habe animiert
wir
haben animiert
ihr
habet animiert
sie/Sie
haben animiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde animieren
du
werdest animieren
er/sie/es
werde animieren
wir
werden animieren
ihr
werdet animieren
sie/Sie
werden animieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde animiert haben
du
werdest animiert haben
er/sie/es
werde animiert haben
wir
werden animiert haben
ihr
werdet animiert haben
sie/Sie
werden animiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
animierte
du
animiertest
er/sie/es
animierte
wir
animierten
ihr
animiertet
sie/Sie
animierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte animiert
du
hättest animiert
er/sie/es
hätte animiert
wir
hätten animiert
ihr
hättet animiert
sie/Sie
hätten animiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde animieren
du
würdest animieren
er/sie/es
würde animieren
wir
würden animieren
ihr
würdet animieren
sie/Sie
würden animieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde animiert haben
du
würdest animiert haben
er/sie/es
würde animiert haben
wir
würden animiert haben
ihr
würdet animiert haben
sie/Sie
würden animiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [animieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
