Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
backe
du
backest
er/sie/es
backe
wir
backen
ihr
backet
sie/Sie
backen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gebacken
du
habest gebacken
er/sie/es
habe gebacken
wir
haben gebacken
ihr
habet gebacken
sie/Sie
haben gebacken
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde backen
du
werdest backen
er/sie/es
werde backen
wir
werden backen
ihr
werdet backen
sie/Sie
werden backen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gebacken haben
du
werdest gebacken haben
er/sie/es
werde gebacken haben
wir
werden gebacken haben
ihr
werdet gebacken haben
sie/Sie
werden gebacken haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
büke; backte
du
bükest; bükst ; backtest
er/sie/es
büke; backte
wir
büken; backten
ihr
büket; bükt; backtet
sie/Sie
büken; backten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gebacken
du
hättest gebacken
er/sie/es
hätte gebacken
wir
hätten gebacken
ihr
hättet gebacken
sie/Sie
hätten gebacken
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde backen
du
würdest backen
er/sie/es
würde backen
wir
würden backen
ihr
würdet backen
sie/Sie
würden backen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gebacken haben
du
würdest gebacken haben
er/sie/es
würde gebacken haben
wir
würden gebacken haben
ihr
würdet gebacken haben
sie/Sie
würden gebacken haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [backen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
