Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bedürfe
du
bedürfest
er/sie/es
bedürfe
wir
bedürfen
ihr
bedürfet
sie/Sie
bedürfen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe bedurft
du
habest bedurft
er/sie/es
habe bedurft
wir
haben bedurft
ihr
habet bedurft
sie/Sie
haben bedurft
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bedürfen
du
werdest bedürfen
er/sie/es
werde bedürfen
wir
werden bedürfen
ihr
werdet bedürfen
sie/Sie
werden bedürfen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde bedurft haben
du
werdest bedurft haben
er/sie/es
werde bedurft haben
wir
werden bedurft haben
ihr
werdet bedurft haben
sie/Sie
werden bedurft haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bedürfte
du
bedürftest
er/sie/es
bedürfte
wir
bedürften
ihr
bedürftet
sie/Sie
bedürften
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte bedurft
du
hättest bedurft
er/sie/es
hätte bedurft
wir
hätten bedurft
ihr
hättet bedurft
sie/Sie
hätten bedurft
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bedürfen
du
würdest bedürfen
er/sie/es
würde bedürfen
wir
würden bedürfen
ihr
würdet bedürfen
sie/Sie
würden bedürfen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde bedurft haben
du
würdest bedurft haben
er/sie/es
würde bedurft haben
wir
würden bedurft haben
ihr
würdet bedurft haben
sie/Sie
würden bedurft haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [bedürfen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
