Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
beiße
du
beißest
er/sie/es
beiße
wir
beißen
ihr
beißet
sie/Sie
beißen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gebissen
du
habest gebissen
er/sie/es
habe gebissen
wir
haben gebissen
ihr
habet gebissen
sie/Sie
haben gebissen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde beißen
du
werdest beißen
er/sie/es
werde beißen
wir
werden beißen
ihr
werdet beißen
sie/Sie
werden beißen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gebissen haben
du
werdest gebissen haben
er/sie/es
werde gebissen haben
wir
werden gebissen haben
ihr
werdet gebissen haben
sie/Sie
werden gebissen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bisse
du
bissest
er/sie/es
bisse
wir
bissen
ihr
bisset
sie/Sie
bissen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gebissen
du
hättest gebissen
er/sie/es
hätte gebissen
wir
hätten gebissen
ihr
hättet gebissen
sie/Sie
hätten gebissen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde beißen
du
würdest beißen
er/sie/es
würde beißen
wir
würden beißen
ihr
würdet beißen
sie/Sie
würden beißen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gebissen haben
du
würdest gebissen haben
er/sie/es
würde gebissen haben
wir
würden gebissen haben
ihr
würdet gebissen haben
sie/Sie
würden gebissen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [beißen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
