Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
belaste
du
belastest
er/sie/es
belaste
wir
belasten
ihr
belastet
sie/Sie
belasten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe belastet
du
habest belastet
er/sie/es
habe belastet
wir
haben belastet
ihr
habet belastet
sie/Sie
haben belastet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde belasten
du
werdest belasten
er/sie/es
werde belasten
wir
werden belasten
ihr
werdet belasten
sie/Sie
werden belasten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde belastet haben
du
werdest belastet haben
er/sie/es
werde belastet haben
wir
werden belastet haben
ihr
werdet belastet haben
sie/Sie
werden belastet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
belastete
du
belastetest
er/sie/es
belastete
wir
belasteten
ihr
belastetet
sie/Sie
belasteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte belastet
du
hättest belastet
er/sie/es
hätte belastet
wir
hätten belastet
ihr
hättet belastet
sie/Sie
hätten belastet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde belasten
du
würdest belasten
er/sie/es
würde belasten
wir
würden belasten
ihr
würdet belasten
sie/Sie
würden belasten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde belastet haben
du
würdest belastet haben
er/sie/es
würde belastet haben
wir
würden belastet haben
ihr
würdet belastet haben
sie/Sie
würden belastet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [belasten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
