Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
benenne
du
benennest
er/sie/es
benenne
wir
benennen
ihr
benennet
sie/Sie
benennen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe benannt
du
habest benannt
er/sie/es
habe benannt
wir
haben benannt
ihr
habet benannt
sie/Sie
haben benannt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde benennen
du
werdest benennen
er/sie/es
werde benennen
wir
werden benennen
ihr
werdet benennen
sie/Sie
werden benennen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde benannt haben
du
werdest benannt haben
er/sie/es
werde benannt haben
wir
werden benannt haben
ihr
werdet benannt haben
sie/Sie
werden benannt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
benennte
du
benenntest
er/sie/es
benennte
wir
benennten
ihr
benenntet
sie/Sie
benennten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte benannt
du
hättest benannt
er/sie/es
hätte benannt
wir
hätten benannt
ihr
hättet benannt
sie/Sie
hätten benannt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde benennen
du
würdest benennen
er/sie/es
würde benennen
wir
würden benennen
ihr
würdet benennen
sie/Sie
würden benennen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde benannt haben
du
würdest benannt haben
er/sie/es
würde benannt haben
wir
würden benannt haben
ihr
würdet benannt haben
sie/Sie
würden benannt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [benennen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.