Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
berge
du
bergest
er/sie/es
berge
wir
bergen
ihr
berget
sie/Sie
bergen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geborgen
du
habest geborgen
er/sie/es
habe geborgen
wir
haben geborgen
ihr
habet geborgen
sie/Sie
haben geborgen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bergen
du
werdest bergen
er/sie/es
werde bergen
wir
werden bergen
ihr
werdet bergen
sie/Sie
werden bergen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geborgen haben
du
werdest geborgen haben
er/sie/es
werde geborgen haben
wir
werden geborgen haben
ihr
werdet geborgen haben
sie/Sie
werden geborgen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bärge
du
bärgest; bärgst
er/sie/es
bärge
wir
bärgen
ihr
bärget; bärgt
sie/Sie
bärgen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geborgen
du
hättest geborgen
er/sie/es
hätte geborgen
wir
hätten geborgen
ihr
hättet geborgen
sie/Sie
hätten geborgen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bergen
du
würdest bergen
er/sie/es
würde bergen
wir
würden bergen
ihr
würdet bergen
sie/Sie
würden bergen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geborgen haben
du
würdest geborgen haben
er/sie/es
würde geborgen haben
wir
würden geborgen haben
ihr
würdet geborgen haben
sie/Sie
würden geborgen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [bergen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
