Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
beruhe
du
beruhest
er/sie/es
beruhe
wir
beruhen
ihr
beruhet
sie/Sie
beruhen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe beruht
du
habest beruht
er/sie/es
habe beruht
wir
haben beruht
ihr
habet beruht
sie/Sie
haben beruht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde beruhen
du
werdest beruhen
er/sie/es
werde beruhen
wir
werden beruhen
ihr
werdet beruhen
sie/Sie
werden beruhen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde beruht haben
du
werdest beruht haben
er/sie/es
werde beruht haben
wir
werden beruht haben
ihr
werdet beruht haben
sie/Sie
werden beruht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
beruhte
du
beruhtest
er/sie/es
beruhte
wir
beruhten
ihr
beruhtet
sie/Sie
beruhten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte beruht
du
hättest beruht
er/sie/es
hätte beruht
wir
hätten beruht
ihr
hättet beruht
sie/Sie
hätten beruht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde beruhen
du
würdest beruhen
er/sie/es
würde beruhen
wir
würden beruhen
ihr
würdet beruhen
sie/Sie
würden beruhen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde beruht haben
du
würdest beruht haben
er/sie/es
würde beruht haben
wir
würden beruht haben
ihr
würdet beruht haben
sie/Sie
würden beruht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [beruhen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
