Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
beschildere
du
beschilderst
er/sie/es
beschildere
wir
beschildern
ihr
beschildert
sie/Sie
beschildern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe beschildert
du
habest beschildert
er/sie/es
habe beschildert
wir
haben beschildert
ihr
habet beschildert
sie/Sie
haben beschildert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde beschildern
du
werdest beschildern
er/sie/es
werde beschildern
wir
werden beschildern
ihr
werdet beschildern
sie/Sie
werden beschildern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde beschildert haben
du
werdest beschildert haben
er/sie/es
werde beschildert haben
wir
werden beschildert haben
ihr
werdet beschildert haben
sie/Sie
werden beschildert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
beschilderte
du
beschildertest
er/sie/es
beschilderte
wir
beschilderten
ihr
beschildertet
sie/Sie
beschilderten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte beschildert
du
hättest beschildert
er/sie/es
hätte beschildert
wir
hätten beschildert
ihr
hättet beschildert
sie/Sie
hätten beschildert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde beschildern
du
würdest beschildern
er/sie/es
würde beschildern
wir
würden beschildern
ihr
würdet beschildern
sie/Sie
würden beschildern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde beschildert haben
du
würdest beschildert haben
er/sie/es
würde beschildert haben
wir
würden beschildert haben
ihr
würdet beschildert haben
sie/Sie
würden beschildert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [beschildern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
