Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
besuche
du
besuchest
er/sie/es
besuche
wir
besuchen
ihr
besuchet
sie/Sie
besuchen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe besucht
du
habest besucht
er/sie/es
habe besucht
wir
haben besucht
ihr
habet besucht
sie/Sie
haben besucht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde besuchen
du
werdest besuchen
er/sie/es
werde besuchen
wir
werden besuchen
ihr
werdet besuchen
sie/Sie
werden besuchen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde besucht haben
du
werdest besucht haben
er/sie/es
werde besucht haben
wir
werden besucht haben
ihr
werdet besucht haben
sie/Sie
werden besucht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
besuchte
du
besuchtest
er/sie/es
besuchte
wir
besuchten
ihr
besuchtet
sie/Sie
besuchten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte besucht
du
hättest besucht
er/sie/es
hätte besucht
wir
hätten besucht
ihr
hättet besucht
sie/Sie
hätten besucht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde besuchen
du
würdest besuchen
er/sie/es
würde besuchen
wir
würden besuchen
ihr
würdet besuchen
sie/Sie
würden besuchen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde besucht haben
du
würdest besucht haben
er/sie/es
würde besucht haben
wir
würden besucht haben
ihr
würdet besucht haben
sie/Sie
würden besucht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [besuchen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.