Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
betrüge
du
betrügest
er/sie/es
betrüge
wir
betrügen
ihr
betrüget
sie/Sie
betrügen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe betrogen
du
habest betrogen
er/sie/es
habe betrogen
wir
haben betrogen
ihr
habet betrogen
sie/Sie
haben betrogen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde betrügen
du
werdest betrügen
er/sie/es
werde betrügen
wir
werden betrügen
ihr
werdet betrügen
sie/Sie
werden betrügen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde betrogen haben
du
werdest betrogen haben
er/sie/es
werde betrogen haben
wir
werden betrogen haben
ihr
werdet betrogen haben
sie/Sie
werden betrogen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
betröge
du
betrögest; betrögst
er/sie/es
betröge
wir
betrögen
ihr
betröget; betrögt
sie/Sie
betrögen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte betrogen
du
hättest betrogen
er/sie/es
hätte betrogen
wir
hätten betrogen
ihr
hättet betrogen
sie/Sie
hätten betrogen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde betrügen
du
würdest betrügen
er/sie/es
würde betrügen
wir
würden betrügen
ihr
würdet betrügen
sie/Sie
würden betrügen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde betrogen haben
du
würdest betrogen haben
er/sie/es
würde betrogen haben
wir
würden betrogen haben
ihr
würdet betrogen haben
sie/Sie
würden betrogen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [betrügen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
