Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bewältige
du
bewältigest
er/sie/es
bewältige
wir
bewältigen
ihr
bewältiget
sie/Sie
bewältigen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe bewältigt
du
habest bewältigt
er/sie/es
habe bewältigt
wir
haben bewältigt
ihr
habet bewältigt
sie/Sie
haben bewältigt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bewältigen
du
werdest bewältigen
er/sie/es
werde bewältigen
wir
werden bewältigen
ihr
werdet bewältigen
sie/Sie
werden bewältigen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde bewältigt haben
du
werdest bewältigt haben
er/sie/es
werde bewältigt haben
wir
werden bewältigt haben
ihr
werdet bewältigt haben
sie/Sie
werden bewältigt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bewältigte
du
bewältigtest
er/sie/es
bewältigte
wir
bewältigten
ihr
bewältigtet
sie/Sie
bewältigten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte bewältigt
du
hättest bewältigt
er/sie/es
hätte bewältigt
wir
hätten bewältigt
ihr
hättet bewältigt
sie/Sie
hätten bewältigt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bewältigen
du
würdest bewältigen
er/sie/es
würde bewältigen
wir
würden bewältigen
ihr
würdet bewältigen
sie/Sie
würden bewältigen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde bewältigt haben
du
würdest bewältigt haben
er/sie/es
würde bewältigt haben
wir
würden bewältigt haben
ihr
würdet bewältigt haben
sie/Sie
würden bewältigt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bewältigen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
