Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bleibe
du
bleibest
er/sie/es
bleibe
wir
bleiben
ihr
bleibet
sie/Sie
bleiben
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei geblieben
du
seiest geblieben; seist geblieben
er/sie/es
sei geblieben
wir
seien geblieben
ihr
seiet geblieben
sie/Sie
seien geblieben
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bleiben
du
werdest bleiben
er/sie/es
werde bleiben
wir
werden bleiben
ihr
werdet bleiben
sie/Sie
werden bleiben
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geblieben sein
du
werdest geblieben sein
er/sie/es
werde geblieben sein
wir
werden geblieben sein
ihr
werdet geblieben sein
sie/Sie
werden geblieben sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bliebe
du
bliebest
er/sie/es
bliebe
wir
blieben
ihr
bliebet
sie/Sie
blieben
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre geblieben
du
wärest geblieben
er/sie/es
wäre geblieben
wir
wären geblieben
ihr
wäret geblieben
sie/Sie
wären geblieben
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bleiben
du
würdest bleiben
er/sie/es
würde bleiben
wir
würden bleiben
ihr
würdet bleiben
sie/Sie
würden bleiben
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geblieben sein
du
würdest geblieben sein
er/sie/es
würde geblieben sein
wir
würden geblieben sein
ihr
würdet geblieben sein
sie/Sie
würden geblieben sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [bleiben]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
