Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bringe
du
bringest
er/sie/es
bringe
wir
bringen
ihr
bringet
sie/Sie
bringen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gebracht
du
habest gebracht
er/sie/es
habe gebracht
wir
haben gebracht
ihr
habet gebracht
sie/Sie
haben gebracht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bringen
du
werdest bringen
er/sie/es
werde bringen
wir
werden bringen
ihr
werdet bringen
sie/Sie
werden bringen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gebracht haben
du
werdest gebracht haben
er/sie/es
werde gebracht haben
wir
werden gebracht haben
ihr
werdet gebracht haben
sie/Sie
werden gebracht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
brächte
du
brächtest
er/sie/es
brächte
wir
brächten
ihr
brächtet
sie/Sie
brächten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gebracht
du
hättest gebracht
er/sie/es
hätte gebracht
wir
hätten gebracht
ihr
hättet gebracht
sie/Sie
hätten gebracht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bringen
du
würdest bringen
er/sie/es
würde bringen
wir
würden bringen
ihr
würdet bringen
sie/Sie
würden bringen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gebracht haben
du
würdest gebracht haben
er/sie/es
würde gebracht haben
wir
würden gebracht haben
ihr
würdet gebracht haben
sie/Sie
würden gebracht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [bringen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
