Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
dürfe
du
dürfest
er/sie/es
dürfe
wir
dürfen
ihr
dürfet
sie/Sie
dürfen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gedurft
du
habest gedurft
er/sie/es
habe gedurft
wir
haben gedurft
ihr
habet gedurft
sie/Sie
haben gedurft
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde dürfen
du
werdest dürfen
er/sie/es
werde dürfen
wir
werden dürfen
ihr
werdet dürfen
sie/Sie
werden dürfen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gedurft haben
du
werdest gedurft haben
er/sie/es
werde gedurft haben
wir
werden gedurft haben
ihr
werdet gedurft haben
sie/Sie
werden gedurft haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
dürfte
du
dürftest
er/sie/es
dürfte
wir
dürften
ihr
dürftet
sie/Sie
dürften
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gedurft
du
hättest gedurft
er/sie/es
hätte gedurft
wir
hätten gedurft
ihr
hättet gedurft
sie/Sie
hätten gedurft
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde dürfen
du
würdest dürfen
er/sie/es
würde dürfen
wir
würden dürfen
ihr
würdet dürfen
sie/Sie
würden dürfen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gedurft haben
du
würdest gedurft haben
er/sie/es
würde gedurft haben
wir
würden gedurft haben
ihr
würdet gedurft haben
sie/Sie
würden gedurft haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [dürfen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
