Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erscheine
du
erscheinest
er/sie/es
erscheine
wir
erscheinen
ihr
erscheinet
sie/Sie
erscheinen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei erschienen
du
seiest erschienen; seist erschienen
er/sie/es
sei erschienen
wir
seien erschienen
ihr
seiet erschienen
sie/Sie
seien erschienen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erscheinen
du
werdest erscheinen
er/sie/es
werde erscheinen
wir
werden erscheinen
ihr
werdet erscheinen
sie/Sie
werden erscheinen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erschienen sein
du
werdest erschienen sein
er/sie/es
werde erschienen sein
wir
werden erschienen sein
ihr
werdet erschienen sein
sie/Sie
werden erschienen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erschiene
du
erschienest
er/sie/es
erschiene
wir
erschienen
ihr
erschienet
sie/Sie
erschienen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre erschienen
du
wärest erschienen
er/sie/es
wäre erschienen
wir
wären erschienen
ihr
wäret erschienen
sie/Sie
wären erschienen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erscheinen
du
würdest erscheinen
er/sie/es
würde erscheinen
wir
würden erscheinen
ihr
würdet erscheinen
sie/Sie
würden erscheinen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erschienen sein
du
würdest erschienen sein
er/sie/es
würde erschienen sein
wir
würden erschienen sein
ihr
würdet erschienen sein
sie/Sie
würden erschienen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [erscheinen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
