Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
ersehe
du
ersehest
er/sie/es
ersehe
wir
ersehen
ihr
ersehet
sie/Sie
ersehen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe ersehen
du
habest ersehen
er/sie/es
habe ersehen
wir
haben ersehen
ihr
habet ersehen
sie/Sie
haben ersehen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde ersehen
du
werdest ersehen
er/sie/es
werde ersehen
wir
werden ersehen
ihr
werdet ersehen
sie/Sie
werden ersehen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde ersehen haben
du
werdest ersehen haben
er/sie/es
werde ersehen haben
wir
werden ersehen haben
ihr
werdet ersehen haben
sie/Sie
werden ersehen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
ersähe
du
ersähest
er/sie/es
ersähe
wir
ersähen
ihr
ersähet
sie/Sie
ersähen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte ersehen
du
hättest ersehen
er/sie/es
hätte ersehen
wir
hätten ersehen
ihr
hättet ersehen
sie/Sie
hätten ersehen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde ersehen
du
würdest ersehen
er/sie/es
würde ersehen
wir
würden ersehen
ihr
würdet ersehen
sie/Sie
würden ersehen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde ersehen haben
du
würdest ersehen haben
er/sie/es
würde ersehen haben
wir
würden ersehen haben
ihr
würdet ersehen haben
sie/Sie
würden ersehen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [ersehen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
