Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erstatte
du
erstattest
er/sie/es
erstatte
wir
erstatten
ihr
erstattet
sie/Sie
erstatten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe erstattet
du
habest erstattet
er/sie/es
habe erstattet
wir
haben erstattet
ihr
habet erstattet
sie/Sie
haben erstattet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erstatten
du
werdest erstatten
er/sie/es
werde erstatten
wir
werden erstatten
ihr
werdet erstatten
sie/Sie
werden erstatten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erstattet haben
du
werdest erstattet haben
er/sie/es
werde erstattet haben
wir
werden erstattet haben
ihr
werdet erstattet haben
sie/Sie
werden erstattet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erstattete
du
erstattetest
er/sie/es
erstattete
wir
erstatteten
ihr
erstattetet
sie/Sie
erstatteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte erstattet
du
hättest erstattet
er/sie/es
hätte erstattet
wir
hätten erstattet
ihr
hättet erstattet
sie/Sie
hätten erstattet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erstatten
du
würdest erstatten
er/sie/es
würde erstatten
wir
würden erstatten
ihr
würdet erstatten
sie/Sie
würden erstatten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erstattet haben
du
würdest erstattet haben
er/sie/es
würde erstattet haben
wir
würden erstattet haben
ihr
würdet erstattet haben
sie/Sie
würden erstattet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [erstatten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
