Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
falte
du
faltest
er/sie/es
falte
wir
falten
ihr
faltet
sie/Sie
falten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gefaltet
du
habest gefaltet
er/sie/es
habe gefaltet
wir
haben gefaltet
ihr
habet gefaltet
sie/Sie
haben gefaltet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde falten
du
werdest falten
er/sie/es
werde falten
wir
werden falten
ihr
werdet falten
sie/Sie
werden falten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gefaltet haben
du
werdest gefaltet haben
er/sie/es
werde gefaltet haben
wir
werden gefaltet haben
ihr
werdet gefaltet haben
sie/Sie
werden gefaltet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
faltete
du
faltetest
er/sie/es
faltete
wir
falteten
ihr
faltetet
sie/Sie
falteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gefaltet
du
hättest gefaltet
er/sie/es
hätte gefaltet
wir
hätten gefaltet
ihr
hättet gefaltet
sie/Sie
hätten gefaltet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde falten
du
würdest falten
er/sie/es
würde falten
wir
würden falten
ihr
würdet falten
sie/Sie
würden falten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gefaltet haben
du
würdest gefaltet haben
er/sie/es
würde gefaltet haben
wir
würden gefaltet haben
ihr
würdet gefaltet haben
sie/Sie
würden gefaltet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [falten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
