Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
feiere
du
feierst
er/sie/es
feiere
wir
feiern
ihr
feiert
sie/Sie
feiern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gefeiert
du
habest gefeiert
er/sie/es
habe gefeiert
wir
haben gefeiert
ihr
habet gefeiert
sie/Sie
haben gefeiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde feiern
du
werdest feiern
er/sie/es
werde feiern
wir
werden feiern
ihr
werdet feiern
sie/Sie
werden feiern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gefeiert haben
du
werdest gefeiert haben
er/sie/es
werde gefeiert haben
wir
werden gefeiert haben
ihr
werdet gefeiert haben
sie/Sie
werden gefeiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
feierte
du
feiertest
er/sie/es
feierte
wir
feierten
ihr
feiertet
sie/Sie
feierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gefeiert
du
hättest gefeiert
er/sie/es
hätte gefeiert
wir
hätten gefeiert
ihr
hättet gefeiert
sie/Sie
hätten gefeiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde feiern
du
würdest feiern
er/sie/es
würde feiern
wir
würden feiern
ihr
würdet feiern
sie/Sie
würden feiern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gefeiert haben
du
würdest gefeiert haben
er/sie/es
würde gefeiert haben
wir
würden gefeiert haben
ihr
würdet gefeiert haben
sie/Sie
würden gefeiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [feiern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.