Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
fertige
du
fertigest
er/sie/es
fertige
wir
fertigen
ihr
fertiget
sie/Sie
fertigen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gefertigt
du
habest gefertigt
er/sie/es
habe gefertigt
wir
haben gefertigt
ihr
habet gefertigt
sie/Sie
haben gefertigt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde fertigen
du
werdest fertigen
er/sie/es
werde fertigen
wir
werden fertigen
ihr
werdet fertigen
sie/Sie
werden fertigen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gefertigt haben
du
werdest gefertigt haben
er/sie/es
werde gefertigt haben
wir
werden gefertigt haben
ihr
werdet gefertigt haben
sie/Sie
werden gefertigt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
fertigte
du
fertigtest
er/sie/es
fertigte
wir
fertigten
ihr
fertigtet
sie/Sie
fertigten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gefertigt
du
hättest gefertigt
er/sie/es
hätte gefertigt
wir
hätten gefertigt
ihr
hättet gefertigt
sie/Sie
hätten gefertigt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde fertigen
du
würdest fertigen
er/sie/es
würde fertigen
wir
würden fertigen
ihr
würdet fertigen
sie/Sie
würden fertigen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gefertigt haben
du
würdest gefertigt haben
er/sie/es
würde gefertigt haben
wir
würden gefertigt haben
ihr
würdet gefertigt haben
sie/Sie
würden gefertigt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [fertigen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
