Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
fette
du
fettest
er/sie/es
fette
wir
fetten
ihr
fettet
sie/Sie
fetten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gefettet
du
habest gefettet
er/sie/es
habe gefettet
wir
haben gefettet
ihr
habet gefettet
sie/Sie
haben gefettet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde fetten
du
werdest fetten
er/sie/es
werde fetten
wir
werden fetten
ihr
werdet fetten
sie/Sie
werden fetten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gefettet haben
du
werdest gefettet haben
er/sie/es
werde gefettet haben
wir
werden gefettet haben
ihr
werdet gefettet haben
sie/Sie
werden gefettet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
fettete
du
fettetest
er/sie/es
fettete
wir
fetteten
ihr
fettetet
sie/Sie
fetteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gefettet
du
hättest gefettet
er/sie/es
hätte gefettet
wir
hätten gefettet
ihr
hättet gefettet
sie/Sie
hätten gefettet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde fetten
du
würdest fetten
er/sie/es
würde fetten
wir
würden fetten
ihr
würdet fetten
sie/Sie
würden fetten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gefettet haben
du
würdest gefettet haben
er/sie/es
würde gefettet haben
wir
würden gefettet haben
ihr
würdet gefettet haben
sie/Sie
würden gefettet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [fetten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
