Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
fixiere
du
fixierest
er/sie/es
fixiere
wir
fixieren
ihr
fixieret
sie/Sie
fixieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe fixiert
du
habest fixiert
er/sie/es
habe fixiert
wir
haben fixiert
ihr
habet fixiert
sie/Sie
haben fixiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde fixieren
du
werdest fixieren
er/sie/es
werde fixieren
wir
werden fixieren
ihr
werdet fixieren
sie/Sie
werden fixieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde fixiert haben
du
werdest fixiert haben
er/sie/es
werde fixiert haben
wir
werden fixiert haben
ihr
werdet fixiert haben
sie/Sie
werden fixiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
fixierte
du
fixiertest
er/sie/es
fixierte
wir
fixierten
ihr
fixiertet
sie/Sie
fixierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte fixiert
du
hättest fixiert
er/sie/es
hätte fixiert
wir
hätten fixiert
ihr
hättet fixiert
sie/Sie
hätten fixiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde fixieren
du
würdest fixieren
er/sie/es
würde fixieren
wir
würden fixieren
ihr
würdet fixieren
sie/Sie
würden fixieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde fixiert haben
du
würdest fixiert haben
er/sie/es
würde fixiert haben
wir
würden fixiert haben
ihr
würdet fixiert haben
sie/Sie
würden fixiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [fixieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
