Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
flechte
du
flechtest
er/sie/es
flechte
wir
flechten
ihr
flechtet
sie/Sie
flechten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geflochten
du
habest geflochten
er/sie/es
habe geflochten
wir
haben geflochten
ihr
habet geflochten
sie/Sie
haben geflochten
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde flechten
du
werdest flechten
er/sie/es
werde flechten
wir
werden flechten
ihr
werdet flechten
sie/Sie
werden flechten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geflochten haben
du
werdest geflochten haben
er/sie/es
werde geflochten haben
wir
werden geflochten haben
ihr
werdet geflochten haben
sie/Sie
werden geflochten haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
flöchte
du
flöchtest
er/sie/es
flöchte
wir
flöchten
ihr
flöchtet
sie/Sie
flöchten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geflochten
du
hättest geflochten
er/sie/es
hätte geflochten
wir
hätten geflochten
ihr
hättet geflochten
sie/Sie
hätten geflochten
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde flechten
du
würdest flechten
er/sie/es
würde flechten
wir
würden flechten
ihr
würdet flechten
sie/Sie
würden flechten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geflochten haben
du
würdest geflochten haben
er/sie/es
würde geflochten haben
wir
würden geflochten haben
ihr
würdet geflochten haben
sie/Sie
würden geflochten haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [flechten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
