Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
fliege
du
fliegest
er/sie/es
fliege
wir
fliegen
ihr
flieget
sie/Sie
fliegen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei geflogen
du
seiest geflogen; seist geflogen
er/sie/es
sei geflogen
wir
seien geflogen
ihr
seiet geflogen
sie/Sie
seien geflogen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde fliegen
du
werdest fliegen
er/sie/es
werde fliegen
wir
werden fliegen
ihr
werdet fliegen
sie/Sie
werden fliegen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geflogen sein
du
werdest geflogen sein
er/sie/es
werde geflogen sein
wir
werden geflogen sein
ihr
werdet geflogen sein
sie/Sie
werden geflogen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
flöge
du
flögest; flögst
er/sie/es
flöge
wir
flögen
ihr
flöget; flögt
sie/Sie
flögen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre geflogen
du
wärest geflogen
er/sie/es
wäre geflogen
wir
wären geflogen
ihr
wäret geflogen
sie/Sie
wären geflogen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde fliegen
du
würdest fliegen
er/sie/es
würde fliegen
wir
würden fliegen
ihr
würdet fliegen
sie/Sie
würden fliegen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geflogen sein
du
würdest geflogen sein
er/sie/es
würde geflogen sein
wir
würden geflogen sein
ihr
würdet geflogen sein
sie/Sie
würden geflogen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [fliegen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
