Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
fließe
du
fließest
er/sie/es
fließe
wir
fließen
ihr
fließet
sie/Sie
fließen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei geflossen
du
seiest geflossen; seist geflossen
er/sie/es
sei geflossen
wir
seien geflossen
ihr
seiet geflossen
sie/Sie
seien geflossen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde fließen
du
werdest fließen
er/sie/es
werde fließen
wir
werden fließen
ihr
werdet fließen
sie/Sie
werden fließen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geflossen sein
du
werdest geflossen sein
er/sie/es
werde geflossen sein
wir
werden geflossen sein
ihr
werdet geflossen sein
sie/Sie
werden geflossen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
flösse
du
flössest
er/sie/es
flösse
wir
flössen
ihr
flösset
sie/Sie
flössen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre geflossen
du
wärest geflossen
er/sie/es
wäre geflossen
wir
wären geflossen
ihr
wäret geflossen
sie/Sie
wären geflossen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde fließen
du
würdest fließen
er/sie/es
würde fließen
wir
würden fließen
ihr
würdet fließen
sie/Sie
würden fließen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geflossen sein
du
würdest geflossen sein
er/sie/es
würde geflossen sein
wir
würden geflossen sein
ihr
würdet geflossen sein
sie/Sie
würden geflossen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [fließen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
