Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
gäre
du
gärest
er/sie/es
gäre
wir
gären
ihr
gäret
sie/Sie
gären
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gegoren
du
habest gegoren
er/sie/es
habe gegoren
wir
haben gegoren
ihr
habet gegoren
sie/Sie
haben gegoren
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde gären
du
werdest gären
er/sie/es
werde gären
wir
werden gären
ihr
werdet gären
sie/Sie
werden gären
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gegoren haben
du
werdest gegoren haben
er/sie/es
werde gegoren haben
wir
werden gegoren haben
ihr
werdet gegoren haben
sie/Sie
werden gegoren haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
göre; gärte
du
görest;görst; gärtest
er/sie/es
göre; gärte
wir
gören; gärten
ihr
göret; gört; gärtet
sie/Sie
gören; gärten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gegoren
du
hättest gegoren
er/sie/es
hätte gegoren
wir
hätten gegoren
ihr
hättet gegoren
sie/Sie
hätten gegoren
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde gären
du
würdest gären
er/sie/es
würde gären
wir
würden gären
ihr
würdet gären
sie/Sie
würden gären
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gegoren haben
du
würdest gegoren haben
er/sie/es
würde gegoren haben
wir
würden gegoren haben
ihr
würdet gegoren haben
sie/Sie
würden gegoren haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [gären]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
