Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
gebe
du
gebest
er/sie/es
gebe
wir
geben
ihr
gebet
sie/Sie
geben
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gegeben
du
habest gegeben
er/sie/es
habe gegeben
wir
haben gegeben
ihr
habet gegeben
sie/Sie
haben gegeben
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde geben
du
werdest geben
er/sie/es
werde geben
wir
werden geben
ihr
werdet geben
sie/Sie
werden geben
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gegeben haben
du
werdest gegeben haben
er/sie/es
werde gegeben haben
wir
werden gegeben haben
ihr
werdet gegeben haben
sie/Sie
werden gegeben haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
gäbe
du
gäbest; gäbst
er/sie/es
gäbe
wir
gäben
ihr
gäbet; gäbt
sie/Sie
gäben
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gegeben
du
hättest gegeben
er/sie/es
hätte gegeben
wir
hätten gegeben
ihr
hättet gegeben
sie/Sie
hätten gegeben
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde geben
du
würdest geben
er/sie/es
würde geben
wir
würden geben
ihr
würdet geben
sie/Sie
würden geben
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gegeben haben
du
würdest gegeben haben
er/sie/es
würde gegeben haben
wir
würden gegeben haben
ihr
würdet gegeben haben
sie/Sie
würden gegeben haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [geben]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
