Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
gedeihe
du
gedeihest
er/sie/es
gedeihe
wir
gedeihen
ihr
gedeihet
sie/Sie
gedeihen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei gediehen
du
seiest gediehen; seist gediehen
er/sie/es
sei gediehen
wir
seien gediehen
ihr
seiet gediehen
sie/Sie
seien gediehen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde gedeihen
du
werdest gedeihen
er/sie/es
werde gedeihen
wir
werden gedeihen
ihr
werdet gedeihen
sie/Sie
werden gedeihen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gediehen sein
du
werdest gediehen sein
er/sie/es
werde gediehen sein
wir
werden gediehen sein
ihr
werdet gediehen sein
sie/Sie
werden gediehen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
gediehe
du
gediehest
er/sie/es
gediehe
wir
gediehen
ihr
gediehet
sie/Sie
gediehen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre gediehen
du
wärest gediehen
er/sie/es
wäre gediehen
wir
wären gediehen
ihr
wäret gediehen
sie/Sie
wären gediehen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde gedeihen
du
würdest gedeihen
er/sie/es
würde gedeihen
wir
würden gedeihen
ihr
würdet gedeihen
sie/Sie
würden gedeihen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gediehen sein
du
würdest gediehen sein
er/sie/es
würde gediehen sein
wir
würden gediehen sein
ihr
würdet gediehen sein
sie/Sie
würden gediehen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [gedeihen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
