Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
gehe
du
gehest
er/sie/es
gehe
wir
gehen
ihr
gehet
sie/Sie
gehen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei gegangen
du
seiest gegangen; seist gegangen
er/sie/es
sei gegangen
wir
seien gegangen
ihr
seiet gegangen
sie/Sie
seien gegangen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde gehen
du
werdest gehen
er/sie/es
werde gehen
wir
werden gehen
ihr
werdet gehen
sie/Sie
werden gehen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gegangen sein
du
werdest gegangen sein
er/sie/es
werde gegangen sein
wir
werden gegangen sein
ihr
werdet gegangen sein
sie/Sie
werden gegangen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
ginge
du
gingest
er/sie/es
ginge
wir
gingen
ihr
ginget
sie/Sie
gingen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre gegangen
du
wärest gegangen
er/sie/es
wäre gegangen
wir
wären gegangen
ihr
wäret gegangen
sie/Sie
wären gegangen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde gehen
du
würdest gehen
er/sie/es
würde gehen
wir
würden gehen
ihr
würdet gehen
sie/Sie
würden gehen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gegangen sein
du
würdest gegangen sein
er/sie/es
würde gegangen sein
wir
würden gegangen sein
ihr
würdet gegangen sein
sie/Sie
würden gegangen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [gehen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
