Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
gelinge
du
gelingest
er/sie/es
gelinge
wir
gelingen
ihr
gelinget
sie/Sie
gelingen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei gelungen
du
seiest gelungen; seist gelungen
er/sie/es
sei gelungen
wir
seien gelungen
ihr
seiet gelungen
sie/Sie
seien gelungen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde gelingen
du
werdest gelingen
er/sie/es
werde gelingen
wir
werden gelingen
ihr
werdet gelingen
sie/Sie
werden gelingen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gelungen sein
du
werdest gelungen sein
er/sie/es
werde gelungen sein
wir
werden gelungen sein
ihr
werdet gelungen sein
sie/Sie
werden gelungen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
gelänge
du
gelängest; gelängst
er/sie/es
gelänge
wir
gelängen
ihr
gelänget; gelängt
sie/Sie
gelängen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre gelungen
du
wärest gelungen
er/sie/es
wäre gelungen
wir
wären gelungen
ihr
wäret gelungen
sie/Sie
wären gelungen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde gelingen
du
würdest gelingen
er/sie/es
würde gelingen
wir
würden gelingen
ihr
würdet gelingen
sie/Sie
würden gelingen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gelungen sein
du
würdest gelungen sein
er/sie/es
würde gelungen sein
wir
würden gelungen sein
ihr
würdet gelungen sein
sie/Sie
würden gelungen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [gelingen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
