Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
gewinne
du
gewinnest
er/sie/es
gewinne
wir
gewinnen
ihr
gewinnet
sie/Sie
gewinnen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gewonnen
du
habest gewonnen
er/sie/es
habe gewonnen
wir
haben gewonnen
ihr
habet gewonnen
sie/Sie
haben gewonnen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde gewinnen
du
werdest gewinnen
er/sie/es
werde gewinnen
wir
werden gewinnen
ihr
werdet gewinnen
sie/Sie
werden gewinnen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gewonnen haben
du
werdest gewonnen haben
er/sie/es
werde gewonnen haben
wir
werden gewonnen haben
ihr
werdet gewonnen haben
sie/Sie
werden gewonnen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
gewönne; gewänne
du
gewönnest; gewönnst; gewännest; gewännst
er/sie/es
gewönne; gewänne
wir
gewönnen; gewänne
ihr
gewönnet; gewönnt; gewännet; gewännt
sie/Sie
gewönnen; gewännen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gewonnen
du
hättest gewonnen
er/sie/es
hätte gewonnen
wir
hätten gewonnen
ihr
hättet gewonnen
sie/Sie
hätten gewonnen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde gewinnen
du
würdest gewinnen
er/sie/es
würde gewinnen
wir
würden gewinnen
ihr
würdet gewinnen
sie/Sie
würden gewinnen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gewonnen haben
du
würdest gewonnen haben
er/sie/es
würde gewonnen haben
wir
würden gewonnen haben
ihr
würdet gewonnen haben
sie/Sie
würden gewonnen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [gewinnen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
