Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
gleite
du
gleitest
er/sie/es
gleite
wir
gleiten
ihr
gleitet
sie/Sie
gleiten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei geglitten
du
seiest geglitten
er/sie/es
sei geglitten
wir
seien geglitten
ihr
seiet geglitten
sie/Sie
seien geglitten
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde gleiten
du
werdest gleiten
er/sie/es
werde gleiten
wir
werden gleiten
ihr
werdet gleiten
sie/Sie
werden gleiten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geglitten sein
du
werdest geglitten sein
er/sie/es
werde geglitten sein
wir
werden geglitten sein
ihr
werdet geglitten sein
sie/Sie
werden geglitten sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
glitte
du
glittest
er/sie/es
glitte
wir
glitten
ihr
glittet
sie/Sie
glitten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre geglitten
du
wärest geglitten
er/sie/es
wäre geglitten
wir
wären geglitten
ihr
wäret geglitten
sie/Sie
wären geglitten
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde gleiten
du
würdest gleiten
er/sie/es
würde gleiten
wir
würden gleiten
ihr
würdet gleiten
sie/Sie
würden gleiten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geglitten sein
du
würdest geglitten sein
er/sie/es
würde geglitten sein
wir
würden geglitten sein
ihr
würdet geglitten sein
sie/Sie
würden geglitten sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [gleiten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
