Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
greife
du
greifest
er/sie/es
greife
wir
greifen
ihr
greifet
sie/Sie
greifen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gegriffen
du
habest gegriffen
er/sie/es
habe gegriffen
wir
haben gegriffen
ihr
habet gegriffen
sie/Sie
haben gegriffen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde greifen
du
werdest greifen
er/sie/es
werde greifen
wir
werden greifen
ihr
werdet greifen
sie/Sie
werden greifen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gegriffen haben
du
werdest gegriffen haben
er/sie/es
werde gegriffen haben
wir
werden gegriffen haben
ihr
werdet gegriffen haben
sie/Sie
werden gegriffen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
griffe
du
griffest
er/sie/es
griffe
wir
griffen
ihr
griffet
sie/Sie
griffen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gegriffen
du
hättest gegriffen
er/sie/es
hätte gegriffen
wir
hätten gegriffen
ihr
hättet gegriffen
sie/Sie
hätten gegriffen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde greifen
du
würdest greifen
er/sie/es
würde greifen
wir
würden greifen
ihr
würdet greifen
sie/Sie
würden greifen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gegriffen haben
du
würdest gegriffen haben
er/sie/es
würde gegriffen haben
wir
würden gegriffen haben
ihr
würdet gegriffen haben
sie/Sie
würden gegriffen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [greifen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
