Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
grüße
du
grüßest
er/sie/es
grüße
wir
grüßen
ihr
grüßet
sie/Sie
grüßen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gegrüßt
du
habest gegrüßt
er/sie/es
habe gegrüßt
wir
haben gegrüßt
ihr
habet gegrüßt
sie/Sie
haben gegrüßt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde grüßen
du
werdest grüßen
er/sie/es
werde grüßen
wir
werden grüßen
ihr
werdet grüßen
sie/Sie
werden grüßen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gegrüßt haben
du
werdest gegrüßt haben
er/sie/es
werde gegrüßt haben
wir
werden gegrüßt haben
ihr
werdet gegrüßt haben
sie/Sie
werden gegrüßt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
grüßte
du
grüßtest
er/sie/es
grüßte
wir
grüßten
ihr
grüßtet
sie/Sie
grüßten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gegrüßt
du
hättest gegrüßt
er/sie/es
hätte gegrüßt
wir
hätten gegrüßt
ihr
hättet gegrüßt
sie/Sie
hätten gegrüßt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde grüßen
du
würdest grüßen
er/sie/es
würde grüßen
wir
würden grüßen
ihr
würdet grüßen
sie/Sie
würden grüßen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gegrüßt haben
du
würdest gegrüßt haben
er/sie/es
würde gegrüßt haben
wir
würden gegrüßt haben
ihr
würdet gegrüßt haben
sie/Sie
würden gegrüßt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [grüßen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
