Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
heiße
du
heißest
er/sie/es
heiße
wir
heißen
ihr
heißet
sie/Sie
heißen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geheißen
du
habest geheißen
er/sie/es
habe geheißen
wir
haben geheißen
ihr
habet geheißen
sie/Sie
haben geheißen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde heißen
du
werdest heißen
er/sie/es
werde heißen
wir
werden heißen
ihr
werdet heißen
sie/Sie
werden heißen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geheißen haben
du
werdest geheißen haben
er/sie/es
werde geheißen haben
wir
werden geheißen haben
ihr
werdet geheißen haben
sie/Sie
werden geheißen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
hieße
du
hießest
er/sie/es
hieße
wir
hießen
ihr
hießet
sie/Sie
hießen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geheißen
du
hättest geheißen
er/sie/es
hätte geheißen
wir
hätten geheißen
ihr
hättet geheißen
sie/Sie
hätten geheißen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde heißen
du
würdest heißen
er/sie/es
würde heißen
wir
würden heißen
ihr
würdet heißen
sie/Sie
würden heißen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geheißen haben
du
würdest geheißen haben
er/sie/es
würde geheißen haben
wir
würden geheißen haben
ihr
würdet geheißen haben
sie/Sie
würden geheißen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [heißen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
