Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
kehre
du
kehrest
er/sie/es
kehre
wir
kehren
ihr
kehret
sie/Sie
kehren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gekehrt
du
habest gekehrt
er/sie/es
habe gekehrt
wir
haben gekehrt
ihr
habet gekehrt
sie/Sie
haben gekehrt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde kehren
du
werdest kehren
er/sie/es
werde kehren
wir
werden kehren
ihr
werdet kehren
sie/Sie
werden kehren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gekehrt haben
du
werdest gekehrt haben
er/sie/es
werde gekehrt haben
wir
werden gekehrt haben
ihr
werdet gekehrt haben
sie/Sie
werden gekehrt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
kehrte
du
kehrtest
er/sie/es
kehrte
wir
kehrten
ihr
kehrtet
sie/Sie
kehrten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gekehrt
du
hättest gekehrt
er/sie/es
hätte gekehrt
wir
hätten gekehrt
ihr
hättet gekehrt
sie/Sie
hätten gekehrt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde kehren
du
würdest kehren
er/sie/es
würde kehren
wir
würden kehren
ihr
würdet kehren
sie/Sie
würden kehren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gekehrt haben
du
würdest gekehrt haben
er/sie/es
würde gekehrt haben
wir
würden gekehrt haben
ihr
würdet gekehrt haben
sie/Sie
würden gekehrt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [kehren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.