Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
kenne
du
kennest
er/sie/es
kenne
wir
kennen
ihr
kennet
sie/Sie
kennen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gekannt
du
habest gekannt
er/sie/es
habe gekannt
wir
haben gekannt
ihr
habet gekannt
sie/Sie
haben gekannt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde kennen
du
werdest kennen
er/sie/es
werde kennen
wir
werden kennen
ihr
werdet kennen
sie/Sie
werden kennen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gekannt haben
du
werdest gekannt haben
er/sie/es
werde gekannt haben
wir
werden gekannt haben
ihr
werdet gekannt haben
sie/Sie
werden gekannt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
kennte
du
kenntest
er/sie/es
kennte
wir
kennten
ihr
kenntet
sie/Sie
kennten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gekannt
du
hättest gekannt
er/sie/es
hätte gekannt
wir
hätten gekannt
ihr
hättet gekannt
sie/Sie
hätten gekannt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde kennen
du
würdest kennen
er/sie/es
würde kennen
wir
würden kennen
ihr
würdet kennen
sie/Sie
würden kennen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gekannt haben
du
würdest gekannt haben
er/sie/es
würde gekannt haben
wir
würden gekannt haben
ihr
würdet gekannt haben
sie/Sie
würden gekannt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [kennen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
