Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
klinge
du
klingest
er/sie/es
klinge
wir
klingen
ihr
klinget
sie/Sie
klingen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geklungen
du
habest geklungen
er/sie/es
habe geklungen
wir
haben geklungen
ihr
habet geklungen
sie/Sie
haben geklungen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde klingen
du
werdest klingen
er/sie/es
werde klingen
wir
werden klingen
ihr
werdet klingen
sie/Sie
werden klingen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geklungen haben
du
werdest geklungen haben
er/sie/es
werde geklungen haben
wir
werden geklungen haben
ihr
werdet geklungen haben
sie/Sie
werden geklungen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
klänge
du
klängest; klängst
er/sie/es
klänge
wir
klängen
ihr
klänget; klängt
sie/Sie
klängen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geklungen
du
hättest geklungen
er/sie/es
hätte geklungen
wir
hätten geklungen
ihr
hättet geklungen
sie/Sie
hätten geklungen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde klingen
du
würdest klingen
er/sie/es
würde klingen
wir
würden klingen
ihr
würdet klingen
sie/Sie
würden klingen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geklungen haben
du
würdest geklungen haben
er/sie/es
würde geklungen haben
wir
würden geklungen haben
ihr
würdet geklungen haben
sie/Sie
würden geklungen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [klingen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
