Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
kiere
du
kierest
er/sie/es
kiere
wir
kieren
ihr
kieret
sie/Sie
kieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gekoren
du
habest gekoren
er/sie/es
habe gekoren
wir
haben gekoren
ihr
habet gekoren
sie/Sie
haben gekoren
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde kiesen
du
werdest kiesen
er/sie/es
werde kiesen
wir
werden kiesen
ihr
werdet kiesen
sie/Sie
werden kiesen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gekoren haben
du
werdest gekoren haben
er/sie/es
werde gekoren haben
wir
werden gekoren haben
ihr
werdet gekoren haben
sie/Sie
werden gekoren haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
köre
du
körest
er/sie/es
köre
wir
kören
ihr
köret
sie/Sie
kören
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gekoren
du
hättest gekoren
er/sie/es
hätte gekoren
wir
hätten gekoren
ihr
hättet gekoren
sie/Sie
hätten gekoren
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde kieren
du
würdest kieren
er/sie/es
würde kieren
wir
würden kieren
ihr
würdet kieren
sie/Sie
würden kieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gekoren haben
du
würdest gekoren haben
er/sie/es
würde gekoren haben
wir
würden gekoren haben
ihr
würdet gekoren haben
sie/Sie
würden gekoren haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [kören]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
