Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
kürze
du
kürzest
er/sie/es
kürze
wir
kürzen
ihr
kürzet
sie/Sie
kürzen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gekürzt
du
habest gekürzt
er/sie/es
habe gekürzt
wir
haben gekürzt
ihr
habet gekürzt
sie/Sie
haben gekürzt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde kürzen
du
werdest kürzen
er/sie/es
werde kürzen
wir
werden kürzen
ihr
werdet kürzen
sie/Sie
werden kürzen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gekürzt haben
du
werdest gekürzt haben
er/sie/es
werde gekürzt haben
wir
werden gekürzt haben
ihr
werdet gekürzt haben
sie/Sie
werden gekürzt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
kürzte
du
kürztest
er/sie/es
kürzte
wir
kürzten
ihr
kürztet
sie/Sie
kürzten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gekürzt
du
hättest gekürzt
er/sie/es
hätte gekürzt
wir
hätten gekürzt
ihr
hättet gekürzt
sie/Sie
hätten gekürzt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde kürzen
du
würdest kürzen
er/sie/es
würde kürzen
wir
würden kürzen
ihr
würdet kürzen
sie/Sie
würden kürzen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gekürzt haben
du
würdest gekürzt haben
er/sie/es
würde gekürzt haben
wir
würden gekürzt haben
ihr
würdet gekürzt haben
sie/Sie
würden gekürzt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [kürzen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
