Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
laufe
du
laufest
er/sie/es
laufe
wir
laufen
ihr
laufet
sie/Sie
laufen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei gelaufen
du
seiest gelaufen; seist gelaufen
er/sie/es
sei gelaufen
wir
seien gelaufen
ihr
seiet gelaufen
sie/Sie
seien gelaufen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde laufen
du
werdest laufen
er/sie/es
werde laufen
wir
werden laufen
ihr
werdet laufen
sie/Sie
werden laufen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gelaufen sein
du
werdest gelaufen sein
er/sie/es
werde gelaufen sein
wir
werden gelaufen sein
ihr
werdet gelaufen sein
sie/Sie
werden gelaufen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
liefe
du
liefest
er/sie/es
liefe
wir
liefen
ihr
liefet
sie/Sie
liefen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre gelaufen
du
wärest gelaufen
er/sie/es
wäre gelaufen
wir
wären gelaufen
ihr
wäret gelaufen
sie/Sie
wären gelaufen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde laufen
du
würdest laufen
er/sie/es
würde laufen
wir
würden laufen
ihr
würdet laufen
sie/Sie
würden laufen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gelaufen sein
du
würdest gelaufen sein
er/sie/es
würde gelaufen sein
wir
würden gelaufen sein
ihr
würdet gelaufen sein
sie/Sie
würden gelaufen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [laufen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
